Paulo Coelho je autor,ktorý vo väčšine svojich diel píše o životných skúsenostiach doplnenými vlastnými predstavami,metaforami,ilúziami a predovšetkým túžbou po hľadaní vlastného ?ja?.To čo ma inšpirovalo na diele Záhir je spôsob kontaktu s ľudskou bytosťou,pohľad na lásku z iného uhla,Coelhova filozofia o ženách,vzťahoch,sexe,láske a nakoniec o manželstve. Záhir je autobiografický roman o láske dvoch ľudí,strate a posadnutosti vášňou,písaný formou príbehu,ktorý dodal knihe náročnosť čítania,pritom celá ľudská pozornosť musí byť zameraná na pochopenie myšlienok autora.Je to kniha,ktorá sa nedá čítať neustále a vcelku a v prestávkach,pri zamyslení sa nad obsahom,hladkáme jej väzbu.Coelhove myšlienky ma nútili rozmýšľať,vytvárala som si v hlave film,ktorý sa pri každej nasledujúcej strane rozvíjal a menil,vd´aka tomu som knihu vnímala intenzívnejšie,emocionálnejšie a silnejšie.Páči sa mi ako hovorí o slobode,páči sa mi námet aj spôsob spracovania príbehu,a najviac hlavná myšlienka knihy- nezabudnúť kto si,aký život žiješ,milovať,ale nespadnúť do zvyku.Je to zmes banalít a relatívnych vecí,na druhej strane dôležitých myšlienok,vynikajúcích znamení a duchovného romantizmu predsa len Záhir je niečo: "čeho se jednou dotkneme nebo to spatříme, a už nikdy na to nezapomeneme - a co tak naplňuje naši mysl, až nás to nakonec přivádí k šílenství?
~