Tak ešte k veršom: Mne sa vo väčšine prípadov páčia. Nie sú to teda nejaké básnické perly, aj recesia je zrejmá (čo by človek iného aj čakal od Davida Vávru), ale ten pán má talent nájsť v nich zaujímavé súvislosti či priam vystihnúť podstatu dotyčnej stavby či detailu.
Napríklad pri renesančnom dome v Slavoniciach:
Diamantové krystaly
v mázhausu přetrvaly
Pavel Janák s Mánesem
jsou si jistí těmito místy
Zde zrodilo se
tvarosloví kubisty
Alebo pri Božích mukách:
Kdo kroky lidí spojuje?
Na českou zemi Bože sviť
Santini hranou sleduje
barokní triangulační síť
- a to som knižku otvoril fakt len tak náhodou.
Bára: Pekne si to napísala - "architektura mi umožňuje ty nejsilnější niterné prožitky, je to silnější než hudba, obrazy, sochy, poezie".
Akurát som prekvapený, že nie každý to má takto, naivne som si myslel, že takéto vnímanie architektúry je všeobecné. ;-)
(Kecám, samozrejme. ;-) Ale ako som sa už kedysi vyznal (citujem sám seba): "Moje najsilnejšie umelecké zážitky boli doteraz spojené s architektúrou ? návštevy katedrály v Remeši, Corbusierovej kaplnky v Ronchamps či Gaudího Sagrada Familie. Od soboty sa k nim priradila Watersova Stena (a až keď som to teraz napísal, prvýkrát v živote, ma napadlo, že vzhľadom na ten názov to tiež nemá od architektúry ďaleko 8-O ).)
~